Project view - Bratislava- hlavné mesto Uhorska

 Slovensky
 

Project text:


V roku 1536 vyhlásil panovník zákonným článkom 49 Bratislavu oficiálne za hlavné mesto Uhorska, za sídlo uhorského snemu, Uhorskej komory a Uhorskej miestodržiteľskej rady (fakticky bola hlavným mestom už od roku 1531). Hlavným mestom Uhorska mala byť Bratislava dovtedy, kým sa kráľovstvo neoslobodí od Turkov. V skutočnosti ostala hlavným mestom až do roku 1783 (preloženie sídla centrálnych úradov späť do Budína) resp. 1830 (koniec korunovácií v Bratislave) resp. 1848 (koniec zasadaní uhorského snemu v Bratislave). V rokoch 15411848 sa (s niekoľkými výnimkami) zasadania uhorského snemu konali zásadne v Bratislave. V rokoch 15521784 boli s menšími prestávkami na bratislavskom hrade uložené uhorské korunovačné klenoty. V rokoch 15361830 bolo v dóme sv. Martina a vo františkánskom kostole ostrihomským arcibiskupom – už so sídlom v Trnave, lebo Ostrihom bol turecký – korunovaných 11 uhorských kráľov a 8 kráľovien (prvý bol korunovaný Maximilián Habsburský, posledný Ferdinand V.).

V roku 1741 bola v Bratislave korunovaná Mária Terézia, ktorá mesto často navštevovala a v roku 1775 dala zbúrať mestské hradby, aby sa umožnil ďalší rozvoj mesta. V tom istom roku došlo k výstavbe valov okolo vonkajšieho predmestia Kvetná dolina (Blumenthal). Vznikli aj prvé parky (napríklad dnešné Hviezdoslavovo námestie). Z politických udalostí v Bratislave uhorskí šľachtici prisahali vernosť novozvolenej panovníčke Márii Terézii, ktorá za to sľúbila rešpektovať ich výsady. Roku 1763 však rozpustila uhorský snem, obmedzila právomoc uhorských úradov a za miestodržiteľa (1765 – 1781) vymenovala svojho zaťa Albrechta Sasko-Těšínskeho (Albrecht von Sachsen-Teschen), ktorý od roku 1766 sídlil aj kvôli nemu na zrenovovanom hrade, ktorý vtedy nadobudol prakticky dnešnú podobu. V 70. rokoch si na hrade zriadil chýrnu obrazáreň, tzv. Albertínu (dnes vo Viedni). V súvislosti s častými návštevami kráľovského dvora panoval v Bratislave čulý spoločenský ruch. V meste pôsobili významní vedci a umelci, podporovaní najmä miestodržiteľom.

V kultúrnej oblasti prinieslo 18. storočie takisto veľký rozvoj. Mesto bolo centrom barokovej hudby, barokového stavebníctva, vznikajúceho novinárstva a od konca 18. stor. aj slovenského národného obrodenia. Známe boli napríklad „večierky“ Márie Terézie a iných šľachticov v Grasalkovičovom paláci (dnes Prezidentský palác). V roku 1762 v Bratislave v Pálfiho paláci koncertoval šesťročný – neskôr svetoznámy – Wolfgang Amadeus Mozart.

Okrem toho v roku 1783 vyšiel v Bratislave prvý román v slovenčine „René mládenca príhody a skúsenosti“ od J. I. Bajzu. Ďalej bola roku 1784 presunutá z Trnavy do Bratislavy Kráľovská akadémia (založená v Trnave roku 1777 ako právnická škola).

Počas vlády Jozefa II. (1780 – 1790) začal politický, význam Bratislavy upadať. Jozef roku 1781 zrušil inštitúciu uhorského gubernátora, okrem toho nezvolával uhorský snem, ústredné úrady roku 1783 definitívne presťahoval do Budína, korunovačné klenoty sa roku 1784 dostali do viedenského múzea a do Viedne presťahovali aj Albertínu. Počet obyvateľov dokonca klesol a hospodárska situácia sa až asi do roku 1811 zhoršovala.

 

V (dočasnom) novom, jozefínskom územnosprávnom členení Uhorska v rokoch 1785 – 1790 bola Bratislava sídlom Bratislavského dištriktu.

The project contains these units:

Page 1  
História mesta
Bratislavské korunovácie boli slávnostné udalosti súvisiace s korunovaním uhorského panovníka v Bratislave v období rokov 1563 – 1830. Po moháčske...
Page 1  


TrainLMS