Project view - Vranov nad Topľou

 Slovensky
 

Project text:


Erb[upraviť | upraviť zdroj]

V archívoch sa uchovala medzimestská korešpondencia Vranova. Písomnosti vyhotovené mestskou kanceláriou boli opatrené mestskou pečaťou. Ich existencia je pre nás veľmi významná, nakoľko na rozdiel od slobodných kráľovských miest, ktorých erby sa bežne zachovali, u poddanských (privilegovaných) mestečiek sa ich erb používal výlučne na pečatidlách. V 15. storočí Vranov používal pečatidlo so znakom raka. Od začiatku 16. storočia bol tento nahradený neheraldickým znakom s vyobrazením sv. Štefana, patróna farského kostola. Svoj heraldický erb s vyobrazením leva mesto začalo používať roku 1622 a tento v nezmenenej podobe používa až dodnes.

Erb mesta v dnešnej podobe zobrazuje zlatého leva ozbrojeného striebornou šabľou, vyrastajúceho zo zlatej koruny v modrom štíte. I keď erb Vranova zobrazoval levicu, táto figurína sa v heraldike opisuje ako lev, lebo termín levica je vyhradený levovi stojacemu na troch nohách. Dodnes nie je jasné, odkiaľ tento v stredovekej heraldike často používaný kráľovský zvierací symbol, stelesňujúci udatnosť a silu, pochádza. Nesporne pripomína šľachtickú symboliku. Mesto tento erb používa vyše 350 rokov, hoci sa podoba erbového symbolu a jeho sfarbenia vždy verne nepridŕžala predlohy. Lev sa často zobrazoval strieborný, s dvoma chvostami, atď. Tieto nedôslednosti však mesto odstránilo a v súčasnosti používa heraldicky správnu podobu svojho mestského erbu i ďalších symbolov.

Dejiny

Najstarší písomný doklad o existencii je donačná listina Uhorského kráľa z roku 1270.

Poloha

Okres Vranov sa rozkladá vo východnej časti východného Slovenska. Mesto leží v nadmorskej výške 132 metrov na úrodnej nive riek Tople a Ondavy.

Okres Vranov susedí s týmito okresmi:

1. na západe s okresmi Košice a Prešov,

2. na severe s Bardejovským a Svidníckym,

3. na východe s Humenským a Michalovským

4. na juhu s Trebišovským okresom.

História

Mesto sa vyvinulo z pôvodnej slovanskej osady. Najstaršie doklady o ľudskej činnosti siahajú až do doby kamennej. Prvý roľníci sa tu objavili v polovici piateho tisícročia. Najstaršie sídla na území mesta sú zo 7.storočia. V latinských písomnostiach sa vyskytuje Vranov pravidelne pod názvom Warano, odvodeného od slova vrano.

História vranovského erbu

V 15. storočí Vranov používal pečatidlo so znakom raka. Od začiatku 16. storočia bol tento nahradený neheraldickým znakom s vyobrazením sv. Štefana, patróna farského kostola. Svoj heraldický erb s vyobrazením leva mesto začalo používať roku 1622 a tento v nezmenenej podobe používa až dodnes. Erb mesta v dnešnej podobe Zobrazuje zlatého leva ozbrojeného striebornou šabľou, vyrastajúceho zo zlatej koruny v modrom štíte

Pamiatky mesta:

œ Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie bol postavený v r. 1580 za podpory Eufrozíny Drugethovej, manželky Štefana Báthoryho, vtedajšieho zemepána mesta. Z architektonického hľadiska predstavuje typ neskorogotickej monumentálnej sakrálnej stavby. Vysoká masívna veža bola koncom minulého storočia regotizovaná. Z pôvodného gotického zariadenia sa nezachovalo nič. Dnešná jednotná ucelená baroková výzdoba interiéru pochádza z prvej polovice 18. stor., kedy po požiari, ktorý vtedy zachvátil mesto, pristúpila rehoľa paulínov k väčším stavebným úpravám. V tomto období chrám dostal nové barokové oltáre a kazateľnicu. Cenné rezbárske práce pochádzajú z dielne rezbára Jozefa Hartmanna z Košíc a sú vzácnym dokladom barokového sochárstva na východnom Slovensku. Hlavný oltár, ktorý je zasvätený Panne Márii, nesie jej obraz. Tri bočné oltáre sú zasvätené sv. Pavlovi Pustovníkovi, sv. Klementovi a sv. jánovi Nepomuckému. Vysoká valená klenba s lunetami bola v r. 1754 vyzdobená nádhernými freskami, ktorých autorom je významný český barokový maliar J.L.Kracker. Požiar v r. 1873 však zanechal z jeho diela iba zlomky. Dodnes sa zachovali iba fragmenty týchto fresiek na severnej a západnej stene chrámu. Vranovský kostol opatruje tiež veľmi cennú zlatnícku liturgickú súpravu, ktorú pre vranovský kostol vyhotovil v rokoch 1759 až 1761 levočský zlatník Ján Siláši. Súprava pozostáva z barokovej monštrancie a kalicha a z rokokového cibória, apcifikálu a kalicha. Je vyhotovená z pozláteného striebra a zdobená tepaným a emailovým dekorom. V súčasnosti boli v kostole urobené konzervačné práce na hlavnom oltári a záchranné práce na freskách a maľbách. V kostolnej záhrade sa nachádzajú dva klasicistické náhrobky zemepánov

œ Kláštor paulínov Ešte pred založením kláštora paulínov máme správy o jestvovaní rádu františkánov vo Vranove, ktorý tu už od roku 1478 mal svoj kláštor. Tento bol zničený a roku 1480 bol postavený nový. Posledné údaje o ňom sú zo začiatku 16. storočia. Na jeho základoch dala Mária Eszterházy postaviť kláštor paulínov. Pôvodná budova mala štvorcový pôdorys. Dnes predstavuje poschodovú budovu s klasicistickou úpravou, ktorej pôdorys má tvar písmena L. Podobne ako na kostole, aj na tejto budove sa prikročilo k väcším stavebným úpravám po požiari v r. 1718, kedy dostala barokový portál. Fasáda je symetricky členená pilastrami., v strede s jemne vystupujúcim rizalitom, ktorý je ukončený akcentovaným tympanovým štítom. Barokový portál so segmentovým rozoklaným architrávom a dvoma stĺpmi s kompozitnou hlavicou má v medzipolí nápisovú tabuľu. V interiéri budovy, na schodišti vedúcom z prízemia na poschodie, je na jednom klenbovom poli freska iluzívnej rokokovej architektúry, ktorej autorom je J. L. Kracker. Od zrušenia paulínskeho rádu roku 1786 slúži kláštor pre účely rímsko-katolíckej fary.

œ Plastika sv. Jána Nepomuckého a Panny Márie s Ježiškom

œ Vodný hrad Vodný hrad sa nachádzal v centre dnešného mesta, v oblasti gymnázia. Toto honosné opevnené sídlo si okolo 15. stor. postavili Rozgonyovci, ktorí vtedy vlastnili hradné panstvo Čičva a Vranov. Vranovský hrad mal v tomto období obdobu vo viacerých zemplínskych mestách. Hrady, ktoré si šľachta stavala na nížine, sa nachádzali vo viacerých okolitých mestách. O pôvodnej podobe hradu vieme veľmi málo. Známa je až jeho podoba z druhej polovice 17. storočia, ktorá sa zachovala na rytine Bucharda von Pürckensteina "Zábava kurucov", zachytávajúca zabávajúcich sa Tökölyho vojakov pred Vranovským hradom.Sídlo je dnes už zaniknuté, ale v podzemí sa zachovali rozsiahle priestory, ktoré boli objavené pri stavebných prácach vo dvore gymnázia. Priestory sú dvojpodlažné, zaklenuté valenými klenbami. O zániku sídla nie je v dostupných materiáloch zmienka. Na jeho mieste si v 2. pol. 18. stor. postavili Forgácsovci klasicistický kaštieľ. Podzemné priestory vodného hradu sa v ňom využívali ako pivnica.

Vymedzenie na mape-poloha,rozloha,hranice kraj

-Prešov okres

-Vranov nad Topľou počet obyvateľov mesta

-23 371 počet obyvateľov okresu

-76 504 hustota obyvateľstva

-98,6 osôb na km² rozloha okresu

-847,6km² rozloha mesta

-34,36 km² počet obcí v okrese

-68 mestá

-Vranov,Hanušovce najväčšia obec okresu

-Zamutov  4127 ha najmenšia obec okresu

-Gírovce 270 ha najviac obyvateľov

-obec Bystré 2652 najmenej obyvateľov

-obec Detrík 57

Okres Vranov nad Topľou z geografického hľadiska zaberá územie v predhorí Nízkych Bezkýd na Východoslovenskej pahorkatine, v oblasti stredného toku rieky Tople a Ondavy. Južným okrajom zasahuje do Východoslovenskej nížiny. Prirodzenú hranicu tvorí hrebeň Slanských vrchov. Spomínaná lokalita je teda umiestnená na západ od Slanských vrchov a na východ od Vihorlatu, v severnej časti Východoslovenskej nížiny, v sektore juh-západ od tzv.Brekovskej brány, kde je monograficky zosilnená rýchlosť prúdenia vzduchu a to majmä zo severného kvadrantu. Mesto leží v teplej klimatickej oblasti v nadmorskej výške 132 metrov, na úrodnej nive riek Tople a Ondavy. Vranov je okresným sídlom, administratívnym, hospodárskym a kultúrnym centrom Vranovského okresu.

Okres Vranov susedí s týmito okresmi:

na západe s okresmi Košice a Prešov, na severe Svidnik a Stropkov, na východe s okresmi Humenné a Michalovce a na juhu s Trebišovským okresom. Územie má tvar obdĺžnika s výraznými výbežkami na sever a najmä na severovýchod pozdĺž doliny Oľky, kde hlboko zasahuje medzi okresy Svidník a Humenné. Súčasťou mesta sú miestne časti Čemerné,Lomnica,Hencovce a Vranovské Dlhé.Podľa veľkosti miest Slovenskej republiky je Vranov na 73.mieste. Podľa počtu obyvateľov sa zaraďuje na 3.miesto v Prešovskom kraji.

Zemepisnú polohu určujú zemepisné súradnice:

severný okraj 49°11`50``s.š.

južný okraj 48°45`41`` s.š.

západný okraj 21°24`26`` v.d.

východný okraj 21°51`45`` v.d.

Geomorfologické členenie a geologický vývoj

Z hľadiska geomorfologického členenia Slovenska sa územie okresu rozkladá v týchto geomorfologických celkoch: severná časť patrí do oblasti Nízkych Beskýd s geomorfologickými celkami Ondavská vrchovina a Beskydské predhorie. Na západe zaberá severovýchodnú časť Slanských vrchov. Južná a juhovýchodná časť patrí do Východoslovenskej nížiny. Sídlo okresu, mesto Vranov, je situované v severozápadnom výbežku Východoslovenskej nížiny. Mesto sa vyvinulo z pôvodnej slovanskej osady. Najstaršie doklady o ľudskej činnosti v tejto oblasti siahajú až do doby kamennej(38000-30000 r.pred n.l.).

Územie Vranovského okresu nie je z geologickej stránky veľmi pestré. Sú tu zastúpené druhohorné horniny, najviac však treťohorné a štvrtohorné. Rozšírené sú v podstatnej miere horniny sedimentárneho pôvodu, menej vulkanického pôvodu. Zo sedimentárnych hornín sú najviac zastúpené horniny usadené v morskom prostredí, menej v jazernom a riečnom, veľmi nepatrnú časť tvoria horniny usadené vetrom a deluviálne-svahové. Semidentárne horniny sa nachádzajú v úzkych pruhoch v okolí Podčičvy a smerom S a SZ od nej. Nachádzajú sa aj v bradlovom pásme. Sú súčasťoou centrokarpatského flyša, budujúceho podstatnú časť Nízkych Beskýd. Sedimenty z neogénu sú zastúpené mohutnými sedimentárnymi komplexmihornín, v okolí Banského. Patria tu ílovce, slieňovce, sliene, pieskovce, zlepence, brekcie, tufity, argility, íly so zložkami ryolitových tufov, ojedinele štrky a lignity. Okrem komplexných sedimentárnych hornín, je obdobie neogénu zastúpené aj vulkanickými komplexmi.

Tie sú tvorené pestrou škálou hornín, vznikajúcich sopečnou činnosťou – od podpovrchových cez povrchové magnetické telesá, až po pestré sopečné výlučky – pyroklastika. Vulkanický komplex je zastúpený hlavne horninami vznikajúcimi vulkanickou, eruptívnou činnosťou. Sú to petrograficky pestré andezity, ryolity, dacity. Hlbšie vznikali telesá diorytových porfyritov a pyroklastiká, ktoré sú významnou zložkou Slanských vrchov, tvorených brekciami, tufobrekciami, tufmi. Riečne sedimenty vytvárajú na území pozdĺž Tople a Ondavy terasové stupne. Pozdĺž menších tokov, hlavne v Z časti okresu, proluviálne kužele. Tieto sedimenty sú zložené zo štrkov, pieskov, hlín. Na povrchu terás a kužeľov, ale i na pahorkatinovom reliéfe sú zachované spraše a sprašové hliny, eolického pôvodu. Miestami sa nachádzajú menšie ložiská mladých travertínov. Napríklad v Michalku a Petkovciach. Územie okresu patrí centrálnych a vonkajších Karpát. Počas geologického vývoja boli jednotlivé časti rôzne tektonicky prerušené a deformované. Alpinskými horotvornými pochodmi bolo najviac postihnuté bradlové pásmo. Tektonicky menej sú porušené územia budované centrálnokarpatským flyšom a neogénom.

Nerastné suroviny

Územie okresu Vranov je chudobné na nerastné suroviny. Nádejné sú Slanské vrchy. Sú tu ložiská rumelky. Rumelka sa rovnako nachádza aj v okolí Merníka a Komáran. Merník je tiež známy aj ortuťou. Medzi významné ložiská nerastných surovín patria cementárske suroviny v bradlovom pásme, na báze ktorých pracuje cementáreň v Bystrom. Významné sú aj ložiská bentonitov a zeolitov v Nižnom Hrabovci. Ďalej sú tu menšie ložiská stavebných hmôt a tehliarskych surovín:andezity,tufy,tufity,vápence,pieskovce,piesky,štrky, íly,hliny a pod.(Vechec,Banské,Zamutov,Nižný Hrabovec,Čemerné atď.). (nasleduje mapa geomorfologické členenie)

Živočíšstvo Vranovského okresu je súčasťou zoocenóz východného Slovenska. Sú tu zastúpené zoocenózy charakteristické pre Východoslovenskú nížinu- časť rovinatú, prechodné zoocenózy charakteristické pre pahorkatiny a konečne pre horskú oblasť Slanských vrchov a Nízkych Beskýd. Špecifické biotopy boli vytvorené antropogénne, napr. v oblasti vodnej nádrže Domaša, rybníka pri Továrnom, v opustených banských dielach a pod. Doposiaľ sa venovala pozornosť hlavne výskumu stavovcov, preto sa v charaktere živočíšstva Vranovského okresu zmienime iba o tejto skupine.

Relatívne dobré sú poznatky o rozšírení rýb v tokoch Ondavy, Tople a ich prítokoch, ako aj vo vodnej nádrži Domaša. Sú tu zastúpené mreny, jalce, slíž obyčajný, lopatka dúhová, pĺž obyčajný, šťuka obyčajná, kapor, vzácne druhy, ako hrúz dlhofúzy, hrúz Kesslerov, hrúz bieloplutvý, kolok malý, plotica obyčajná, úhor riečny. Na prítokoch sú známe pstruhy, sivoň americký, čerebľa potočná. V Domaši bol nasadený kapor, šťuka, zubáč, hrča, lieň a iné druhy.

Z obojživelníkov sú okrem bežných druhov známe rosnička zelená, mloky a salamandra škvrnitá, z plazov užovka, vretenica, slepúch, jašterica a pod. Najbohatšou skupinou sú vtáky. Z vodných, najmä v priestore Domaša, sú to kačice, divá hus, chlochlačky, lyska čierna, sliepočka vodná, čajky, čoríky, rybár, potápky atď. V pobrežných pásmach sa vyskytujú kulík riečny, kulík piesočný, kalužiačik močiarny, kalužiačik malý atď. V trávnatých porastoch hniezdi močiarnica mekotavá. V období jarných a jesenných ťahov sú na Domaši prítomné divé husi, volavky, orliak morský, bučiak veľký, brehár obyčajný, breháriky, potápači, zriedkavo aj bocian čierny a mnoho iných vzácnych druhov.

Z cicavcov sú v oblasti Domaša prítomné dulovnica obyčajná, dulovnica menšia, ondatra pižmová, vydra riečna a iné, v južnej časti okresu včelárik zlatý, kúdelnička lužná. Na poliach, lúkach a pasienkoch sú vzácne krakľa belasá, sokol, dudok, vlha. V Slanských vrchoch a Nízkych Beskydách v lesnom pásme sú orol kráľovský a skalný, orol krikľavý, hadiar krátkoprstý, haja červená, haja tmavá, včelár, rys skalný, sova, výr skalný, bocian čierny, krkavec a iné. Ďalej sa tu vyskytujú rys ostrovid, vlk, jeleň, diviačia a srnčia zver, jazvec, kuna lesná, kuna skalná, líška, tchor, lasice, veverice, plch.

Z drobných cicavcov boli zistené piskor obyčajný, piskor malý, jež, krt, ryšavka, hrabošík podzemný a iné. Ochrana prírody okresu Na území okresu sa nachádza niekoľko významných zákonom chránených území (štátnych prírodných rezervácií).Spomeňme z nich najmä Šimonku, na území ktorej s predmetom ochrany hlavne vzácne rastlinné spoločenstvá, a Oblík ako sopečný útvar s chráneným rastlinstvom vo vrcholovej časti. Známe sú aj Hermanovské skaly.

Objektom ochrany sú tam skalné a bralné útvary a vzácne rastlinné a živočíšne spoločenstvá. Zamutovské skaly v Slanských vrchoch patria rovnako k zaujímavým geomorfologickým útvarom so vzácnym rastlinným spoločenstvom. K chráneným územiam patria aj Zamutovská a Hlinská jelšina s typickým slatinným jelšovým spoločenstvom, Banské a pod. Z ďalších lokalít hodno ešte spomenúť Radvanovské skalky, Štefanovskú borinu s teplomilnou vegetáciou, Petkovský potok s recentne vznikajúcimi travertínmi (penovce), Kelčiansku jelšinu, bučinu pri Vechci a Herlicu pri Petrovciach s teplomilnými spoločenstvami. V okrese sú známe viaceré lokality vzácnych rastlinných druhov, starých pamätných stromov a vzácnych živočíchov, napr. netopiere a pod. Za chránené územia sú navrhnuté viaceré lokality v Nízkych Beskydách.

Obyvateľstvo-demografia V okresse žije približne 76 500 obyvateľou, čo je 1,5 % z celkového počtu obyvateľov SR a 9,6 % Prešovského kraja.Ženy majú 50,6% zastúpenie. Stúpa počet obyvateľov v produktívnom veku, ako i priemerný vek obyvateľstva. Z národnostného hľadiska je okres homogénny.

Sídla

Pre okres je charakteristický veľký počet obcí do 20 000 obyvateľov.Celkove je v okrese 68 obcí, toho so štatútom mesta – Vranov, Hanušovce. 53 obcí s počtom do 12 000 obyvateľov je situovaných v S a SV časti okresu.

Počet obyvateľov

Počet obcí do 199 15 200-499 19 500-999 15 1000-1999 11 2000-4999 7 20 000 a viac

1 Obce vo vranovskom okrese:

-         obce ležiace Z od mesta - Zamutov, Lomnica, Čakľov, Nižný Kručov

-         obce ležiace V od mesta - Továrne, Sedliská, Kladzany, Kučín, M ajerovce, Hencovce

-         obce ležiace J od mesta - Čemerné, Vechec, Davidov, Juskova Voľa, Sečovská Poliank, Dlhé Kľčovo, Poša, Banské, Cabov, Kamenná Poruba, Nižný Hrušov, Nižný Hrabovec

-         obce ležiace S od mesta- rafajovce michalok petkovce remeniny Ďapalove medzianky rafajovce rohožník Ruská Kajňa  Dobrá nad Ondavou, závada hlinné hermanovce slovenská kajňa kvakovce podčičva merník ruský kazimír soľruská poruba prituľany Vyšná Sitnica, Bystré, Rafajovce, Babie, Vlača, Čičava, Čierne, Žalobín, Nová Kelča, Vyšný Žipov, Benkovce, Zlatník, Ondavské Matiašovce, Ruská Voľa, Rudľov, Jastrabie ,Komárany

Priemysel

-strojárska výroba                                                          Unimont Kovo v.d. Bukóza S.E.D. SERVIS s.r.o.

-drevospracujúci priemysel                                     Bukocel a.s. Bukóza Holding a.s. Preglejka a.s. Progres a.s. Píla a.s.

-odevná výroba a výroba obuvi                                      M.I.S. Slovakia   Mapier produktion s.r.o.   Imea s.r.o

-stavebníctvo                                                       Zeocem a.s. Chemkostav Vranov s.r.o                                  Pórobetón Vranov a.s.

-obchod                                                        Jednota a.s.   Tesco   Billa   Lidl   Lignum CD s.r.o.

-poľnohospodársky a potravinársky priemysel                Poľnonákup Topľa a.s.

Poľnohospodárstvo

Celková rozloha poľnohospodárskej plochy je 48 138 ha. Lesnej pôdy je v okrese 15 963 ha.Poľnohospodárska pôda zaberá viac ako ½  rozlohy okresu.Z celkovej výmery 36 146 ha poľn. pôdy, 22 133 ha zaberá orná pôda, z toho 13 732 ha sú trvale trávnate porasty. Na tejto výmere hospodári 21 poľnohospodárskych podnikov, 3 s.r.o. a 17 samostatne hospodáriacich roľníkov. Výmera lesného pôdneho fondu okresu je 28 922 ha.Najväčším subjektom, obhospodarujúcim lesy s výmerou 20 708 ha, je Odštepný závod Vranov nad Topľou, ktorého územie zasahuje do okresov Humenne, Stropkov, Snina, Medzilaborce a Michalovce.

V okrese sú zastúpené všetky poľn. oblasti. Na nížinách sa pestujú obilniny ako raž, jačmeň, pšenica, ovos, okopaniny- zemiaky, repa, krmoviny- ďatelina, lucerka, repka. Dopyt je aj po produktoch živočíšnij výroby- vajcia, mlieko, mäso.  Doprava Cestná doprava:dôležitými dopravnými tepnami, kt. prechádzajú okresom, sú štátne cesty I.triedy I/18 a I/79.Štátna cesta I/18 je dôležitou spojnicou v úseku Prešov- Michalovce.Cesta I/79, v úseku Vranov- Trebišov.

V okrese je 334 km štátnych ciest.

I.trieda  - 54km

II.trieda –95km

III.trieda-185km

Z hľadiska nákladnej dopravy a jej vplyvov na vozovku, SSC udržuje 51,3 km vozoviek ťažkých, 251,3 km stredných, 20,5 km ľahkých a 11km vozoviek nespevnených.

Železničná doprava:

železničnú sieť okresu tvorí železničná trať č. 193, v smere Prešov- Vranov- Humenné.

Letecká doprava: sa v okrese nenachádza.

Cestovný ruch

Domaša

Slanské vrchy

Školstvo ZŠ - V okrese je zriadených 50 zákl.škôl, ktoré navštevuje cca 9 186 žiakov. Z celkového počtu škôl je 18 plnoorganizovaných. V systéme plnoorganizovaných je 1 cirkevná a 1 s právnou subjektivitou.

Úroveň výchovno-vzdelávacích prác je velmi dobrá. Svedčia otom výsledky žiakov v rámci predmetových olympiád,športových i záujmových súťaží v okresno, regionálnom, i republikovom meradle. Veľká pozornosť je venovaná záujmovej práci žiakov v oblasti športu, folklóru a enviromentálnej výchovy.

SŠ – Gymnázium Vranov

8-ročné gymnázium štátne

8-ročné gymnázium súkromné

Obchodná akadémia

Stredná poľnohospodárska a záhradnícka škola Čakľov

Stredná odborná škola odevná Vranov

dopravná Čakľov

drevárska Vranov

Stredné odborné učilište textilné Vranov

papierenské Vranov

poľnohospodárske Čakľov VŠ – v okrese sa nenachádzajú

 

Podnebie a počasie

Územie okresu Vranov patrí do teplej a mierne teplej klimatickej oblasti. Iba vrcholové časti Slanských vrchov patria už do chladnej oblasti. Južná časť okresu patriaca do Východoslovenskej nížiny má priemernú teplotu 8-9°C.

V Beskydskom predhorí a v Ondavskej vrchovine je7-8°C, iba v rozvodnom chrbte medzi Topľou a Ondavou je pod 7°C.V Slanských vrchoch je priemerná teplota 5-6°C, vo vrcholovej časti Šimonky pod 5°C. Vcelku je na území okresu ročný priebeh teploty dosť pravidelný.

Najteplejším mesiacom je júl s teplotami

22.8 - 23.8°C,

najchladnejším mesiacom je január s teplotami -3.6 - -4.3°C.

Menšie metorologické stanice sú vo Vranove,Čemernom,Čakľove ,Rudľove, Sečovskej Polianke,Hanušovsiach a Továrnom.Pre charakteristiku klimatických pomerov Slanských vrchov sa používajú stanice Herľany,zlatá Baňa,Červenica-Dubník.Stanice Giraltovce,Stropkov a Turany nad Bodvou pre Nízke Bezkydy. Zrážky a klíma maximum zrážok-v letných mesiacoch minimum zrážok-február,marec

Priemerný úhrn zrážok:

600-650mm – oblasť Východoslovenskej nížiny. Táto hodnota zasahuje hlboko do Nízkych Bezkýd pozdĺž dolín Tople a Ondavy.

650-700mm – rozvodný chrbát Tople a Ondavy zo 650mm na 750-800mm – Slanské vrchy(závisí od oblasti) nad 800mm – vrcholová časť Šimonky  Vodstvo Okres Vranov má zaujímavú riečnu sieť, ktorá vznikla po ústupe mora a vzniku súše. Dnešné povrchové vody odvádzajú z okresu dva hlavné toky, do ktorých ústi viacero obojstranných prítokov. Územie patrí dvom povodiam: Tople na západe a Ondavy na východe. Oba toky sú alochtónne, Topľa pramení v Čergove a Ondava v Nízkych Beskydách. Z ďalších väčších alochtónnych tokov tvoriacich prítoky Tople a Ondavy spomenieme ešte Oľku, ústiacu do Ondavy zľava. Režim riek je vrchvinno-nížinný.

Riečna sieť Tople vytvára na území výraznú asymetrickú textúru. Väčšina prítokov do nej ústi z prava. Väčšinou pramenia v Slanských vrchoch. Z nich treba spomenúť Hermanovský potok, Slaný potok, Zamutovský potok, Lomnicu a Oľšavu. Z ľavej strany v priestore Nízkych Beskýd ústi do Tople iba Voľanský potok a niekoľko malých potokov medzi Hanušovcami a Vranovom, z ktorých najväčší je Mernícky potok. Do povodia Tople patrí väčšia časť plochy okresu. Z geomorfologických celkov sem patrí Ondavská vrchovina, Beskydské predhorie, a severná časť Východoslovenskej nížiny.

Povodie Ondavy v priestore okresu má rovnako asymetrickú textúru, no s výrazným podielom ľavostranných prítokov. Najväčším ľavostranným prítokom je Oľka s pravostrannými Sitničkou,Ondalíkom a Ondavka. Z pravej strany do nej ústia Syrový potok,Suchý potok a Kvakovský potok.

Významné postavenie v rámci povrchových vôd má v okrese vodná nádrž Domaša a rybník pri Továrnom. Vodná nádrž Domaša leží v severnej časti v Ondavskej vrchovine v doline Ondavy, pod ňou je malá vyrovnávacia nádrž Malá Domaša. Vodná nádrž Domaša sa dvoma tretinami plochy rozkladá na území okresu, iba severná časť zasahuje do okresu Svidník. Plocha celej nádrže je 14.22 km², dĺžka 13.8 km, maximálna šírka približne 3 km, maximálna hĺbka 25 metrov.

Celá nádrž má veľký vodohospodársky význam s polyfunkčným charakterom:

1. regulje prítoky a odtok vody do Východosl.nížiny,

2. zásobáreň úžitkovej vody aj pitnej vody,

3. rekreačné stredisko,

4. hydroelektráreň   Podzemné vody a minerálne pramene

Významnou zložkou vodstva v okrese sú podzemné vody,ktoré zásobujú obyvateľstvo pitnou a úžitkovou vodou. Málo priaznivé podmienky na hromadenie podzemných vôd sú v pieskovcových vrstvách a vo vonkajšom flyšovom pásme.

Minerálne pramene majú zväčša len miesty význam:

slané – Soľ,Čakľov,Sačurov,Nižný Hrabovec

sírne – Banské,Nová Kelča,Ruská Poruba

železité – Bystré,Pavlovce,Hermanovce

Minerálne vody majú rôzne chemické zloženie a obsah minerálnych látok a plynov.

Pôdy

Na riečny nivách Tople a Ondavy sú nivné pôdy.V doline Oľky,ale aj inde na intenzívne podmáčanom hlinitom substráte sú glejové pôdy.Najrozšírenejšie sú hnedé pôdy. Na flyšovom substráte Nízkych Bezkýd a Bezkydského predhoria prevládajú pôdy piesočnatohlinité,miestami hlinité s prímesou skeletu.V oblasti Slanských vrchov sú zastúpené pôdy hlinitopiesočnaté,stredne skeletnaté.

Hlinité a ílovité pôdy sú rozšírené na území Východoslov.nížiny v neogénno-kvartérnom substráte.

Osobnosti

Rodáci

  • Pavol Hudák - slovenský básnik.
  • Gyula Dahlströmentomológ.
  • Marián Tkáč - (* 25. september 1949, Čičava)predseda Matice slovenskej, ekonóm, spisovateľ, prvý guvernér Národnej banky Slovenska v r. 1993, podpísaný na prvej sérii slovenských bankoviek.
  • Viera Petríková - bývalá ministerka spravodlivosti a podpredsedníčka vlády SR pre legislatívu v kabinete Roberta Fica, sudkyňa na Najvyššom súde SR
  • Ivan Mikloš - narodený vo Svidníku, ale detstvo prežil v meste Vranov nad Topľou

Čestné občianstvo

Ján Figeľ - slovenský politik, predseda Kresťanskodemohratického hnutia (KDH) a bývalý minister dopravy, Výstavby a regionálneho rozvoja SR. (narodený v Čaklove)

Významné osobnosti

Bencúr Jozef (1806 – 1886) - zakladateľ a majiteľ prvej cementárne na výrobu roménskeho cementu v Uhorsku v Skrabskom. Cementáreň pracovala od r. 1856 do r. 1910. Tu vyrobený cement v r. 1868 na krajinskej výstave v Budapešti bol vyznamenaný zlatou medailou, v r. 1905 na svetovej výstave v Paríži vyznamenali cementáreň za výbornú kvalitu cementu.

Čorba Andrej (1770 – 1845) - farár a učiteľ, pôsobil v Hanušovciach v polovici 19. storočia. Udalosti východoslovenského roľníckeho povstania zachytil vo veršovanej kronike, vydanej v roku 1839 pod názvom Summowni opis hrozného rozbroju. Tento zachovaný rukopis patrí medzi prvé historické dokumenty napísané v zemplínčine.

Hartmann Jozef (1700 – 1764) - sochár, rezbár, pracoval vo Vranove pre paulínsku rehoľu, v Kostole narodenia Panny Márie vytvoril hlavný a bočné oltáre, kazateľnicu a vstupný portál.

Hlovík Adam (1793 – 1851) - evanjelický farár, pôsobil v Kladzanoch v r. 1826 – 31. Záujem o prostredie, v ktorom pôsobil, vyjadril i tak, že zanietene zbieral východoslovenský piesňový folklór a zasielal ho Jánovi Kollárovi. Ním sústredený zemplínsky a šarišský piesňový materiál zaradil Ján Kollár do Národných spievaniek. Skladal duchovné piesne a venoval sa otázkam pedagogického, didaktického a národnobuditeľského charakteru. Za svojho pobytu v Giraltovciach vypracoval Porádek školských dúležitostí. Je hlavnou postavou poviedky J. Záborského Hlovík medzi vzbúreným ľudom. Záborský tu podáva literárny obraz východoslovenského roľníckeho povstania a o prenasledovaní ľudu naklonenej časti kléru (Adam Hlovík) počas cholerovej epidémie práve nevďačným roľníctvom.

Jakobeus Jakub (1591 – 1645) - básnik, učiteľ, evanjelický farár, pôsobil v Kučíne a Soli. Venoval sa literárnej činnosti, v ktorej reaguje i komentuje duchovné, politické a spoločenské problémy doby.Napísal Slzy, vzdychy a prosby národa Slovenského.

Kracker Ján Lukáš (1717 – 1779) - maliar, predstaviteľ stredoeurópskeho neskorobarokového maliarstva. Uskutočnil pre Vranov rozsiahly súbor prác - výzdobu portálu, priečelia a schodiska, domácej kaplnky a reprezentačným miestností konventu, výzdobu klenby a chóru kostola. Ďalším jeho autentickým dielom je výjav sv. Pavla Pustovníka na voze ťahanom levmi na klenbe kláštorného schodiska kláštora paulínov.

Lesnaiová Anna (1885 N. Hrušov – 1966 USA) - spisovateľka, insitná maliarka. Žila v kaštieli svojich rodičov v N. Hrušove. Namaľovala obraz Slovenké lurdy (Mystérium), ktorý zobrazuje udalosť z r. 1929, kedy sa v Dlhom Klčove Márii Šaffovej zjavila Panna Mária. Je autorkou knihy Na začiatku bola záhrada, v ktorej opisuje miestne zvyky, piesne a folklórne zaujímavosti z prelomu storočia.

Šaffa Juraj (1907 – 1990) - ľudový tanečník, rozprávač, veršovník, kronikár a spevák, žil v Dlhom Klčove.

The project contains these units:

Page 1  
Mesto leží v teplej klimatickej oblasti Vranovskej pahorkatiny, v nadmorskej výške 132 metrov, na úrodnej nive riek Tople a Ondavy.
Page 1  


TrainLMS